miestami zvykneš žiariť tak jasno
že som si vytvorila zlozvyk
zmýliť si ťa so slnkom
a tak zvláštne chutí zistenie
že nielenže sa ani ty ani ja
slnkom nikdy nestaneme
ale tieto nežné omyly
nás privádzajú k pravde
že taký vesmír by dlho pokope nevydržal
sme len prachom
ktorý nachádza zmysel svojej existencie až vtedy
keď odráža žiaru dokonalého slnka
padá hviezda
tak si teda želám teba
na mojom nebi
takto budem môcť tajne pozorovať
tvoje prižmúrené oči
hľadiace do zdroja večného svetla
