nočný valčík

za zrkadlom odrážajúcim únavu každodenných tvárí sa mihocú svetlielka

sú to svetlá pristávacej dráhy do mojej duše

to aby anjel trafil aj vtedy, keď u mňa prevláda indigová noc

nemôžem spať a vinu hádžem na zažatý lampión za mojím oknom

až do tejto chvíle veril, že je nenápadný, prekukla som ho, nenamietal

jeho mäkké svetlo nonšalantne preniká cez mreže žalúzie detskej izby

so štetcom v ľavej ruke kreslí jemné pruhy na mojej tvári

ručičky na ciferníku tancujú nočný valčík nehľadiac pritom na to,

že im nikto nevenuje pozornosť, akú by si v skutočnosti zaslúžili

údaj na hodinách dávno prekročil čas, kedy princezné opúšťajú bál

mala by som spať, no pociťujem náhlu túžbu vrátiť sa domov

vezmi ma tam

prosím