z očí jej snežia
biele vločky
čo jej pripomína
že na bielu farbu už neverí
prázdny pohľad
zamrznutý úsmev
jediné čo jej ostalo
tentokrát nie je na vine
pár stratených rukavíc
po čom naozaj túži
sú dlane
teplá náruč
už židane ďalšie reči
bytostne sa teraz potrebuje stratiť
v objatí
po ktorom aj zo snehuliaka zostane
len mrkva
kedysi dievča zvyklo kresliť anjela
bielou farbou
dnes už na bielu farbu neverí
pripomína jej
biele
studené
vločky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára